Hotelblog

Neúnosná administratívna zátaž, neprehľadná spleť stále nových predpisov, nedostatočný systém podpory cestovného ruchu zo strany štátu či územných celkov, nezosúladenie potrieb hotelového trhu a odborného vzdelávania, chýbajúca legislatíva i logika vo sfére platieb za autorské práva... nehovoriac o nezmyselne vysokej sadzbe DPH, ktorú rakúski odborníci posúdili vo svojich prepočtoch a štúdiách pre turizmus ako likvidačnú.

Existuje stále veľa prekážok, prečo sa cestovný ruch v tejto krajine hýbe veľmi pomaly a prečo sa, napríklad, postupne skrátila doba pobytu cudzinca z 3,5 noci na 3 noci, čo za desať rokov znamená takmer o milión prenocovaní menej. Hotelierov a manažérov reštaurácií zaujímalo, ako si s týmito prekážkami majú v prevádzke poradiť. Aj preto sa jesenná konferencia ZHR SR v hoteli Patria na Štrbskom Plese niesla viac v znamení praktického know-how než inokedy. Otvoril ju riaditeľ hotela a prezident Zväzu hotelov a reštaurácií SR Ing. Jozef Bendžala a privítal aj hostí – Ing. Stanislava Macku, prezidenta Zväzu cestovného ruchu SR, Doc. Ing. Pavla Konštiaka, PhD, prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR, Ing. Jána Gavaliera a Ing. Miroslava Grešu z vedenia Zduženia Lavex – lanovky a vleky, Mgr. Mariána Bilačiča, predsedu Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu.

Desiatky zmien na scéne turizmu

S ohľadom na súčasnú politickú situáciu vedenie Zväzu príliš neprekvapila neúčasť súčasného ministra dopravy Jána Figeľa, ktorý sa rezortne o cestovný ruch stará, ani poslanca Ľudovíta Kaníka, predsedu Komisie pre podnikateľské prostredie a cestovný ruch NR SR, ktorý sa v uplynulých mesiacoch zaoberal podnetmi z jarnej konferencie zväzu. Hotelieri nepotrebujú počuť sľuby ani „vidiny“ na dvadsať rokov dopredu, zaujímajú ich operatívne riešenia odborníkov i štátu a, napríklad, aj napĺňanie novely Zákona o podpore cestovného ruchu, schválenej nedávno parlamentom. Ako konkrétne môže zlepšovať nielen investovanie do turizmu, ale aj celkovú komunikáciu, vyjasňovanie a konkretizovanie vízií; o tom hovorili Mgr. Stanislav Rusinko, generálny riaditeľ sekcie CR na MDVRr SR a Ing. Peter Belinský, riaditeľ SACR. Vo svojom vystúpení spomínali aj manuál pre cestovný ruch jednotlivých krajín EÚ, ktorého vypracovanie vyplynulo zo stretnutia Európskej komisie v Krakowe i tzv. Bielu knihu, napomáhajúcu rozvoju cestovného ruchu cez celosvetové opatrenia na odstraňovanie byrokracie.

Najdôležitejšie pre hotelierov však boli nové udalosti priamo v „žalúdku“ slovenského cestovného ruchu – nový zákon o pohybe osôb, súvisiaci s tzv. hlásenkamu cudzineckej polícii, spoločná práca Ministerstva pôdohospodárstva s Ministerstvom životného prostredia a vyššími územnými celkami nad projektom horskej cykloturistiky, nové pravidlá ohľadne možností využitia „poukážok“ dôchodcov aj mimo siete Sorea, dokompletizovanie návrhu na „light“ verziu rekreačných poukazov pre zamestnancov i návrhu na podporu profesionálnej gastronómie prostredníctvom odpočítateľných výdavkov, rozdelenie 36 mil. eur na hospodársky rast, vyplývajúci z „výzvy ´07“ (ktoré sa však vraj vôbec nepoužijú na výstavbu nových zariadení). „Prosím, skúste pri tom zachovať prvok spravodlivosti. Nie všetko, čo je v súlade so zákonom, je v poriadku,“ podotkol - z duše všetkých prítomných - predseda predstavenstva hotela Dukla v Prešove JUDr. Anton Bidovský.
Stanovisko ZMOSu k tejto problematike rozobral jeho prvý podpredseda Michal Sýkora a vyjadril želanie vstupu združenia do Zväzu cestovného ruchu SR (kde bol ZHR SR iniciátorom i zakladajúcim členom).
Blok o financovaní cestovného ruchu aj mimo fondov EÚ doplnila konzultantka Ivana Hacajová; účastníci konferencie sa dozvedeli, ako môžu získať prostriedky, napríklad, z tzv, regulačného operačného programu či fondov z Nórska a Švajčiarska.

Mikroekonomika - životodarná tekutina

Jednou z najužitočnejších častí konferencie bola prednáška Ing. Zdenky Klinkovej, námestníčky pre sekciu metodiky daní Daňového riaditeľstva SR.  Poradila hotelierom a manažérom reštaurácií ako sa vysporiadať s novým systémom výberu daní, cla a poistných odvodov, vstupujúcim do reality prevádzok už 1. januára 2012. Ohľadne registračných pokladníc a s nimi súvisiacich povinností sa totiž vynorilo nesmierne veľa otáznikov; menia sa aj kategórie činností, kde pokladnicu treba a kde netreba, spôsob prezentácie účtov hosťovi zariadenia a mnohé ďalšie veci.
Ochranné práva autorov, teda platby kolektívnym správcom sú momentálne najdôležitejšou témou, ktorá zamestnáva právnika zväzu JUDr. Ladislava Siranku. Objasnil, čo sú skutočné povinnosti hotelov v tomto smere a čo len želania správcov. A znovu zdôraznil členom zväzu, že v tejto veci vystupuje ZHR SR ako celok a že dáva svojim členom právnu ochranu.
„Slovenskú hotelovú scénu tvoria predovšetkým menšie hotely; takže priemerný hotel má 71 izieb a 158 lôžok a jeho reštaurácia 111 stoličiek; hosť v ňom zostáva 2,1 dňa“, .aj to podľa odbornej garantky ZHR SR Ing. Zuzany Šedivej vyplynulo z analýzy hospodárskych výsledkov, ktoré predkladajú členské hotely každý polrok. Na „oplátku“ získavajú prehľad o tom, aké miesto na trhu získali, aké sú ich výsledky v porovnaní s inými hotelmi – v tržbách, rozvrstvení príjmov, cenách za izbu, mzdách.
Ako je na tom slovenská hotelová brandža v porovnaní s českou, tomu sa venoval Ondřej Špaček, manažér projektu Travel Leisure Tourizm benchmark zo spoločnosti KPMG Praha, venujúcej sa kontinuálnemu zberu ekonomických údajov. Do ekonomického bloku patril aj manažment obratu a tvorba balíkov. „Vernostný program, služba navyše namiesto neustáleho zľavovania – to je pre hotely jediná cesta. No a v gastronómii kvalita namiesto cien pod náklady. Nielenže neprinesú ani minimálny efekt, ale privedú do hotelovej reštaurácie celkom iného hosťa, než pre akého by tam mali byť,“ povedal moderátor prednášky JUDr. Patrik Bočkay, riaditeľ hotela Lux v Banskej Bystrici.

Hotel potrebuje dobrý produkt i personál

Konferencia sa venovala aj ďalším trom kľúčovým bodom hotelového a reštauračného biznisu – personálu, surovinám a tvorbe produktu. Vzdelávanie a príprava pracovníkov sa už dávno stala neuralgickým bodom; manažment zariadení sa neustále potýka s nedostatkom dobrých pracovníkov a dobrých absolventov odborných škôl. Preto na túto tému hovorilo šesť hostí konferencie, medzi nimi aj František Priesel z odboru stredných a jazykových škôl MŠVVaŠ SR.

Kvalitná surovina – základ dobrej kuchyne; to vo svojom vystúpení zdôrazňoval šéfkuchár Vojtech Artz a svoje slová potom priamo dokazoval na príprave jedál počas večerného programu. No a keďže je zatiaľ káva najboľavejším miestom tunajšej gastronómie, pozvalo ZHR SR aj majstra baristu ČR ´04 a súčasného hlavného baristu spoločnosti Metro/ Makro Cash & Carry Jaroslava Petrouša. Aj on svoje teoretické slová premenil na konkrétne ukážky za pákou kávostroja.

Príklad „lákadla pre hostí“ prišiel popísať Juraj Flamík, koordinátor programu Greenways z Brna; hotelierov zaujalo, ako sa Moravákom podarilo vytvoriť ucelený produkt vínnej turistiky. Prezident Asociácie hotelov a reštaurácií ČR Ing. Václav Stárek zase vravel o tom, ako hotelom i krajine pomáha pri získavaní zahraničnej klientely certifikačný systém Hotel Stars Union. Keďže znamená výrazné posilnenie konkurencieschopnosti hotelového trhu krajiny, v jej režime už dnes pracuje desať európskych štátov; Slovensko má záujem sa k tomuto „hviezdičkovému“ systému pripojiť.

Hostia z Čiech trošku závideli, že sa u nás prijal Zákon o podpore turizmu; tam právnu normu ešte len pripravujú. Napriek tomu im my zase musíme závidieť výsledky – aj keď priemerná dĺžka pobytu návštevníka Čiech je tiež len 3,05 noci, v minulom roku bolo tých nocí približne 37 miliónov (u nás čosi vyše 10 miliónov). Obsadenosť hotelov dosiahla v Čechách 34 percent, u nás len 22 percent, pričom máme 150 tisíc lôžok a v Čechách až trojnásobok.

Soňa Hudecová-Podhorná